Blog · Ambulancia a infúzny stacionár
I. Ochorenia prenášané kliešťom
Dnes sú kliešte v Spojených štátoch, Európe a Ázii významnejším hmyzom prenášajúcim choroby ako komáre, povedal entomológ George Poinar, Jr., emeritný profesor na Oregonskej štátnej univerzite. Jeho vyjadrenie o kliešťoch znie: "Môžu prenášať baktérie, ktoré spôsobujú širokú škálu chorôb, postihujú mnoho rôznych živočíšnych druhov a často im ani lekári nerozumejú a nerozpoznajú ich. Je pravdepodobné, že mnohé choroby v histórii ľudstva, pre ktoré lekári nemali žiadne vysvetlenie, boli spôsobené chorobou prenášanou kliešťami." uviedol Poinar vo vyhlásení.
MUDr. KOZMA Emilián:
Toto tvrdenie by som dnes aktualizoval tak, že množstvo ochorení vrátane početných civilizačných ochorení je s vysokou pravdepodobnosťou spôsobených vnútrobunkovými infekciami, ktorých je obrovské množstvo druhov. "Najpopulárnejšou" vnútrobunkovou infekciou je lymská borelióza, ale pre svoju populárnosť sa preceňuje a v skutočnosti ide aj o iné vnútrobunkové infekcie ako sú Chlamýdie, Mykoplazmy, Ureaplazmy, Bartonely, Babézie, Erlichie/Anaplazmy, Ricketsie, a ďalšie ešte neobjavené druhy. Je veľmi pravdepodobné, že prevažná časť, ak nie možno všetky známe civilizačné ochorenia, majú základ v tzv. viacstupňovej multiinfekcii („sendvičový“ multiinfekt), kde základnou, primárnou chronickou infekciou je vnútrobunková infekcia, ktorá vytvorí vhodné podmienky (zvýšenú vnímavosť, ktorá nie je u zdravých jedincov) pre ďalšie sekundárne, nadstavbové infekcie. Tie ešte viac prispejú oslabeniu organizmu pre opäť ďalšie, terciárne infekcie alebo ďalšie nadväzujúce postterciárne infekcie.
Princíp viacstupňovej multiinfekcie spočíva v tom, že prvotnou infekciou je tá, voči ktorej je väčšina ľudí najmenej odolná a k nákaze dochádza najinvazívnejšou cestou (najčastejšie uštipnutím hmyzom alebo pohlavnou cestou). Ďalšie infekcie sú získané buď súčasne ako koinfekcie rovnakým spôsobom (paraprimárne), alebo relatívne menej invazívnou cestou napr. fekálno-orálne. Nakoniec sa imunita oslabí tak, že sa pridružujú opäť ďalšie infekcie získané najmenej invazívnou cestou, ktoré inak bežného zdravého jedinca nijako neohrozia, iba oslabeného jedinca. To sú infekcie bežne rozšírené okolo nás, keď k nákaze dochádza najčastejšie respiračnou cestou alebo aj bežným telesným, dokonca aj nepriamym kontaktom prostredníctvom predmetov.
Lekári, ktorí si neosvojili sofistikovanejšiu stratégiu a taktiku v diagnostickej analýze a liečbe, takpovediac "naletia" na zavádzajúci nález práve konečnej časti reťaze multiinfekcie a pri bežných vyšetreniach liečia v lepšom prípade terciárny alebo postterciárny infekt, ktorý je v uvedenom hierarchickom reťazci na poslednom mieste. V tomto prídade liečia iba následkovú infekciu ak vôbec pripustia, že ide o infekt. To by bol relatíve lepší prípad, diagnosticky bližší pravde, hoci nie úplná pravda. Avšak často sa nechajú zmiasť zmiešanými prekrývajúcimi sa príznakmi, ktoré sú len následkami uvedeného multiinfektu. Uvedené následky závisia od slabých miest konkrétneho organizmu ale aj od času ako dlho zotrvávajú v organizme, a tak postupne deštruujú rôzne systémy až po funkčné zlyhanie, autoimunitný alebo onkologický proces. Vonkajšie faktory samozrejme modifikujú celý priebeh takej multiinfekcie a vytvárajú mnohopočetné kombinácie príznakov a nesmiernu pestrosť obrazu rôznorodých príznakov. Pri dnešnom mainstreamovom medicínskom systéme sa takmer vždy takáto multiinfekcia diagnostikuje nesprávne ako príznaková diagnóza označujúca konečné následky multiinfektu.
Svetová veda pozná dnes (datované v r. 2024) približne 1400-1500 druhov choroboplodných mikroorganizmov (patogénov). Pričom vedecké predpoklady oficiálne uvádzajú, že ľudstvo pozná maximálne 30% druhov existujúceho počtu druhov húb, asi 4 % druhov z existujúceho počtu vírusov a maximálne 11% z celkového počtu druhov baktérií.
Ľudstvo pozná iba nepatrné percento choroboplodných mikroorganizmov - patogénov z celkového počtu existujúcich druhov mikroorganizmov na našej planéte.
Zároveň si uvedomme, aký počet choroboplodných mikroorganizmov sa bežne v zdravotníctve vyšetruje. Maximálne niekoľko desiatok z celkového počtu známych 1400-1500 patogénov.
Takže pesimistický záver je, že nikde sa nedajú vyšetriť všetky známe patogény ako pôvodcovia infekcií. A to nehovoríme o ešte väčšom množstve zatiaľ neidentifikovaných či neznámych patogénoch !
Zaujímavé pravidlo zdravotnej poisťovne a iných nezmyselných nariadení pre lekárov je to, že ak sa neidentifikuje konkrétny patogén, lekár ho oficiálne nemá právo liečiť lege artis. Takže úprimná snaha pomôcť pacientovi a riešiť infekčnú príčinu sa môže ľahko kriminalizovať !
Aby lekári, ktorí chcú vyliečiť pacienta a pátrajú po príčine ochorení neboli sankcionovaní či kriminalizovaní, treba zmeniť systém. Inak čaká pacienta zúfalá skúsenosť so zdravotníctom, kde nebude mať žiadny lekár pochopenie ani záujem riadne diagnostikovať a už vôbec nie liečiť, aby sa nestal obeťou tohto zvráteného zdravotníckeho systému.